linda

Od polnoci dnešného dňa sa začne predávať v amerických a kanadských kníhkupectvách nová kniha Dana Browna, Stratený symbol. Kníhkupci si od neho sľubujú oživenie knižného trhu a rast tržieb, aj keď odborníci sú skeptickí v názore, že by si Brownoví fanúšikovia nakúpili v kníhkupectvách aj iné knihy.

Na Slovensku vyšla vo februári tohto roka kniha fejtónov od Ľubomíra Feldeka O Nákazlivosti šťastia, Matica slovenská vydala dielo Boženy Slančíkovej- Timravy Skúsenosti a knižný debut Slávky Koleničovej, ktorý vydal Ikar, pokrstila naša najčítanejšia autorka Táňa Kelleová- Vasilková. Táto okrem iného oznámila, že v novembri prinesie do vydavateľstva svoj v poradí dvadsiaty román, takže sa čitateľky majú na čo tešiť.

Pri pohľade na zoznam knižných noviniek tohto roka, ktorý je pomerne obsažný, si človek kladie otázku, ako je na tom slovenský knižný trh v čase krízy. Kupujú ľudia knihy, keď je ekonomická situácia taká neistá?

Prognózy v roku 2005 boli pre náš knižný trh diskutabilné. Po 90. rokoch prišli na Slovensko zahraničný giganti, ale vydavatelia a majitelia kníhkupectiev sa znepokojene dívali na rast knižnej DPH a neveľmi optimisticky vyznievali aj prognózy, že dnešná mládež a deti, teda budúci návštevníci kníhkupectiev, dávajú prednosť televízoru a počítačovým hrám pred knihami.

Napriek skoršiemu prepadu trhu sa situácia neskôr stabilizovala a hoci neprišlo k citeľnejšiemu vzostupu predaja kníh, knihy neboli ani stratovým artiklom. Podstatou dobrého biznis plánu kníhkupectva bola a stále je, orientácia na zákazníka a jeho záujmy. Pred krízou kníhkupectvá zaznamenávali odklon od červenej knižnice a záujem kupujúcich skôr o encyklopédie a iné, hodnotnejšie knihy. Do popredia sa dostali knihy o numerológií, astrológií a zdravej výžive. Dôležité sú aj služby pre zákazníka s cieľom udržať ho v predajni. Detské kútiky a možnosť prelistovať si drahšiu knihu pri kávičke sa pomaly stáva súčasťou obchodov s knihami.

Dva dôležité aspekty, ktoré k nákupu kníh pritiahli aj ľudí, ktorí inak o ich kúpu nestoja,  sa stali kníhkupectvá vo veľkých nákupných centrách a predaj v hypermarketoch. Práve na takýchto miestach je kúpna sila zákazníkov väčšia. Ďalším výhodným krokom, na ktoré stavilo najmä kníhkupectvo Panta Rei, sú veľkoplošné predajne. Okrem nich sa však na trhu dokážu presadiť aj kníhkupectvá, ktoré sa orientujú na menšinového zákazníka a toho predstaviteľom je najmä Artforum. Ponúka predovšetkým odborné a umelecké publikácie, ako aj produkty svetovej beletrie, ale neznamená to, že by sa na ich pultoch nenašli aj najnovšie bestsellery.

V súčasnosti prekvitá najmä internetový predaj, ktorý už pomaly predbehol zásielkový obchod. Je to dané najmä pohodlnosťou nákupu z domova, možnosť dostať sa k publikáciám, ktoré kamenné obchody najmä v regiónoch neponúkajú a nižšie ceny oproti klasickému predaju. Limitom je, pri menších objednávkach, cena poštovného a balného, ktorá v takýchto prípadoch tvorí podstatnú časť platenej sumy. V oboch prípadoch, internetového aj zásielkového obchodu, polemiku zákazníci riešia hromadnejšou objednávkou a na poštovné sa zložia viacerí.

Kríza sa na knižnom trhu neprejavila tak demolačne ako v iných odvetviach slovenskej ekonomiky. Po počiatočnom zaváhaní na začiatku roka sa predaj rozbehol normálne. Vydavateľstvá tentokrát hlásia zvýšený predaj bestsellerov namiesto hodnotnejších a drahších kníh. Túto orientáciu na knižné hity vo väčšej miere ako tomu bolo v minulosti potvrdila aj Valéria Malíková, riaditeľka spoločnosti Ikar.

Súčasne vyjadrila aj svoj opatrný postoj k situácií na knižnom trhu. Je zatiaľ síce stabilizovaná, ale Ikar sa pripravuje ma možné budúce dôsledky krízy, keď ľudia o kúpu kníh, ako pre život nepotrebný artikel v čase šetrenia a neistej budúcnosti, prestanú mať záujem. Spoločnosť plánuje znížiť edičné náklady dôkladným vyberaním vydávaných titulov.

Opatrnosť je na mieste, ale v týchto dňoch nič nenasvedčuje tomu, že by sa knihy mali radikálne prestať predávať. Jediným problémom je teda len nezáujem zákazníkov. Príčinou je filozofia dnešnej zhýčkanej spoločnosti- technické vymoženosti nás naučili, že všetko si môžeme nechať priniesť až pod nos, technika kopu práce urobí za nás a napokon akčné americké filmy a počítačové hry, prípadne internet sú činnosti, ktoré sú omnoho pohodlnejšie, ako premýšľať nad knihou. Deti a mládež nie sú vedené k čítaniu a ak im lásku ku knihám nepomôžu vypestovať rodičia ani učitelia v školách, kto to potom urobí za nich?

Výskumy ukazujú, že spomedzi okolitých krajín, ako napríklad Česká republika alebo Maďarsko, vydáva slovenský zákazník na knihy najmenej peňazí napriek tomu, že  sú tu najnižšie ceny. Zatiaľ. Slovenský trh je malý a celosvetový trend vydávania väčšieho počtu kníh v menších nákladoch dorazil aj na Slovensko. Podľa majiteľa siete kníhkupectiev Artforum je to pre čitateľa napriek vyšším cenám kníh v konečnom dôsledku výhra- má väčší a pestrejší výber.

Podľa slov spisovateľa Hvoreckého by kľúčovou odpoveďou Slovenska na krízu mala byť vzdelanostná politika. Čítanie by sa nemalo ignorovať, naopak, malo by sa propagovať. Ani bestseller sa nestane bestsellerom bez reklamy. Aby si ľudia chceli knihu kúpiť, musia o nej vedieť. Tento problém by vyriešila marketingová stratégia, dôkladná reklama, predčítanie, podpisové akcie, osobný styk spisovateľa s verejnosťou, najmä mládežou, čo by to bola príhodná cesta podnietiť jej záujem o literatúru.  Na takéto akcie sú potrebné peniaze. Peniaze však chýbajú.

Spisovateľská brandža krízu nejako význačnejšie nepocítila. Za posledných desať rokov sa knižný trh nesmierne rozvinul, ľudia sú bohatší a ich záujem o slovenské knihy vzrástol. Vydavateľstvá teda vydávajú knihy komerčných spisovateľov, ale sponzorská podpora knižnej kultúry od súkromného sektora takmer zanikla.  Pocítili to najmä menší špecializovaní vydavatelia, závislí od sponzorskej aktivity.

Na knižnom trhu je ticho pred búrkou. Najväčší vydavatelia na slovenskom trhu sa držia, aj keď do popredia vstúpil internetový predaj, ale opatrnosť je na mieste. Ako sa situácia bude ďalej vyvíjať, ukáže len čas.