linda

Fenomenálne. Jednoducho fenomenálne. Tak toto je jedna z príčin, prečo by som chcela žiť vo veľkom meste. Všetko je väčšinou otvorené a vtedy, keď to potrebujem. Aj keď, vždy, keď si predstavím svoju budúcnosť, je to v malom meste. Takom, ako je to naše, ale nebude to to naše. Neprirástlo mi k srdcu, hoci môjmu budúcemu manželovi hej, veď aj jeho korene a predkovia sú pevne zrastení s touto lokalitou... jaj, bude to ťažký boj...

Ale aby som sa vrátila k téme- nevýhoda malého mesta je tá, že si tu každý robí, čo chce! Aspoň mne sa to tak zdá. Tu to mám čierne na bielom, leží to predo mnou a výsmešne sa na mňa usmieva. Na prednej strane malej knižočky dôležito Preukaz používateľa knižnice a na druhej nemenej dôležito vraj Výpožičné hodiny. A vraj streda celý deň zatvorené...

Asi som posledný človek na planéte, ktorý ešte chodí do knižnice, ak nerátam študentov, ktorý majú knižnicu v zozname miest, kam treba povinne dochádzať za štúdiom. Knižnica je jedna z miest, ktoré udávam medzi svoje majobľúbenejšie a nech si o tom myslí kto chce, čo chce. V knižniciach sú knihy, pomerne ľahko prístupné, ja knihy milujem a potom je to zákonitá rovnica, ktorá vychádza s jediným výsledkom: milujem knižnice...

Ako to bolo? Áno, už si spomínam- slnkom zaliate dalmátske pobrežie, modré more, keď sa pozriem dole, tu podo mnou,  tyrkysové, nebo bez jediného mráčika, partička fajn ľudí okolo mňa tak, ako to mám rada, že sa síce nezapájam do debaty, ale počúvam a som jej súčasťou a oskar sa tiež usmieva a hreje ma na pokožke... a ja si uvedomujem, že mi k dokoalému šťastiu chýba jediné- knižka. Naozajstná knižka s príbehom od začiatku do konca, nie časopis, noviny, ani nič podobné, ale stará dobrá kniha...

Ako je možné, že knihomoľ ako ja, si na dovolenku vezme len dve knižky, ani nie veľmi hrubé a z toho jednu už rozčítanú? Trestuhodné! Výsledkom sú moje muky, že som mohla duševne rásť a nerastiem, že som si mohla ukážkovo oddýchnuť pri písanom slove, ktoré tak milujem a neoddýchnem a dokonca z toho nemôžem ani nikoho obviniť!  Ako by povedal môj drahý "zasa si premýšľala a dopadlo to zle".

A vrcholom všetkého je, že som sa dnes nastrojila do knižnice, že dám si do poriadku veci, pôjdem do mesta, vybavím, čo je ešte treba, skočím do knižnice a zajtra pôjdem s čistou hlavou do práce... Ale nie, pretože je streda a v stredu majú v našej malej knižnici, kde dokonca ešte nedorazili počítače a výpožičky sa stále robia ručne- stručne, tak tam majú dnes zatvorené. Fenomenálne.

Napriek tomu, mojou láskou to neotriaslo. Lebo láska vraj hory prenáša. Lebo láska vraj zdoláva prekážky. Lebo keď ju miluješ, nie je čo riešiť....