linda

Nemám rada samotu. V jej temnote na mňa striehnu myšlienky. Boja sa svetla smiechu, ale v samote ku mne vystierajú svoje studené údy. Aby sa zohriali. Aby sa pripomenuli.

Prevaľujem sa a nemôžem spať. Dotieravé sedia na kraji postele a držia ma za ruky. Kde si? Potrebujem ťa pri sebe, aby som vedela, že je všetko v poriadku. Úsmev si nikdy nenašiel cestu na moju tvár, keď tu ležím sama.

Beznádej a bezodná priepasť. Čiernočierna tma. Vystretá dlaň a biela cesta. Vinie sa k obzoru zapadajúceho slnka. Môžem dúfať, že dobro zvíťazí? Dá sa ešte veriť rozprávkam?

Hľadám oporu. Hľadám ju v kryštálových guliach na stole cigánok. Priveľa sklamaní, priveľa sklamaných nádejí. Kladiem otázky, na ktoré nie sú odpovede.

Svitá. Myšlienky sa rozplývajú v teplých lúčoch zrelého leta. Na unavené viečka mi sadá spánok. Tam niekde sa ty práve prebúdzaš.

 Rodí sa nový deň.