linda

            Otvorila som istý ženský časopis a pri listovaní som našla článok, kde sa hovorilo o tom, ako sa z pekných, ženských hollywoodských herečiek, teda aspoň z tých, ktoré také ostali, stávajú kostry. Tento článok bol písaný vyslovene rozhorčeným tónom a v záverečných statiach dôrazne varoval mladé ženy pred nebezpečenstvom nezmyselného chudnutia.

            V inom časopise som našla ironickú reportáž na rovnakú tému. Bolo tam veľa fotiek vychudnutých žien, ktoré za cenu svojho zdravia hladujú, len aby udržali trend a mali zamestnanie. Herečky, speváčky, modelky... Mali ploché bruchá, vytŕčajúce rebrá a končatiny tenké ako špáradlá. Redaktorka, ktorá článok písala, v ňom nepriamym spôsobom dávala najavo, že normálne žena takto nevyzerá a nemala by chcieť vyzerať, ak má zdravý rozum.

            Už mnoho ráz som počula názor, z úst odborníkov, návrhárov či moderátoriek, že doba sa konečne začala umúdrovať a aj na mólach sa pomaly začínajú objavovať ženy s normálnymi ženskými tvarmi, ženy, u ktorých nie je problém nájsť boky a prsia. Takých, aké boli módne pred tým, ako sa objavila Twiggy. To ona spôsobila, že sa nežné pohlavie zbláznilo a pustilo sa do nezmyselných hladoviek, len aby sa priblížili svojmu ideálu krásy. Vlastne, sama Twiggy za nič nemôže. Jej osobu využil módny biznis, označil ju za módnu a in a že každá žena by mala vyzerať takto, ak chce byť krásna.

Keby sa nad tým niekto zamyslel, zistil by, že je to úplný nezmysel, niečo, čo bolo umelo vytvorené, aby sa presadili modely, ktoré vytvorili unudený módny mágovia. Nikto nemôže označiť za krásny len jeden typ žien, to vie predsa každý. Každý sme krásny niečím iným a keby sme boli všetci rovnakí, bola by to riadna nuda. Takto však ženy nerozmýšľali a preto aj dnes vyzerajú slávne herečky tak, ako vyzerajú. Vychudnuto a nezdravo... Čo sa týka samotnej Twiggy, dnes je z nej žena, v ktorej by nik nehľadal chudučkú modelku, čo spôsobila prevrat na prehliadkových  mólach. Je pekná a oblá. Ako sama povedala, je rada, že „už nie som chudá ako v šestnástich- vyzerala by som predsa smiešne...“

            Mám kamarátku, nenormálne peknú a zaujímavú, ktorá vždy chcela byť modelkou a aj sa jej to podarilo. Bola to baba s postavou ako každá iná, ale keď začínala, bola ešte skoro decko- mala pätnásť. Prirodzene, ako jej pribúdali roky a rástla, jej váha sa zvyšovala, ale úmerne tomu bolo príležitostí v modelingovej brandži pre ňu menej a menej. Na ulici sa za ňou otáčali chlapi všetkých vekových kategórií, ale agenti jej tvrdili, že musí schudnúť. Jedného dňa, už sme sa dlhšie nevideli, som ju stretla na ulici a skoro som odpadla. Toto nebola moja kamarátka, s ktorou sme sa o jedenástej v noci napchávali zmrzlinou a nad váhou nijako nerozmýšľali. Bola to vychudnutá kostra, ktorá sa podvolila nekompromisným pravidlám modelingu. A kým som na ňu zdesene pozerala, nadšene mi rozprávala, koľko prehliadok absolvovala, odkedy schudla a ako o mesiac letí fotiť na Taiwan...

            Možno na západe dostávajú ženy konečne rozum, ale kým sa to dostane k nám, bude tu len množstvo chudých mátoh, presvedčených, že sú in, večne unavených a nervóznych. Akoby aj nie, keď tento trend sa na ne valí zo všetkých strán. Chudnite a budete krásne, kričí úsmev modelky z reklamy na nízkotučný jogurt. Pravidlá súťaže krásy velia mať malý nos, biele zuby a váhu ako trinásťročná. Žena  s normálnou konfekčnou veľkosťou vyjde z obchodu s hlavou v smútku, lebo nešla nič, čo by jej nebolo malé a rozmýšľa už len nad diétou. Krásne slovenské devy podliehajú trendom a chudnú odušu, pričom práve v nezmyselných diétach strácajú svoju povestnú krásu...

            Našťastie, nie všetky sme také. Poznám veľa skvelých dievčat, ktoré síce nemajú váhu ako modelky, ale vôbec si s tým nelámu hlavu. „Prečo by som mala? Vyzerám ako vyzerám a cítim sa tak fajn,“ tvrdia všetky svorne. A tak sa pokojne prechádzajú po svete s trošku širšími bokmi, väčším zadočkom a možno povoleným bruškom a nikomu- už najmenej im, to neprekáža. Myslím si, že skôr takéto baby by mali byť ideálom, hodným napodobňovania. Uvedomujú si to aj mnohé spoločnosti a jedna z nich do svojich reklám dáva ženy nedokonalé, ale krásne už len tou svojou nedokonalosťou a ženskými tvarmi. Práve nimi. Jej slogan- Kampaň za skutočnú krásu- by si mala napísať na čelo každá baba.

Ide predovšetkým o to, ako sa vie žena prijať. Tá, ktorá má zdravé sebavedomie a páči sa jej jej telo také, aké je, má po probléme. Ale niektorá by mohla mať tú najdokonalejšiu postavu na svete a nikdy sa jej nebude páčiť. Možno to poznáte. Závistlivo pozorujete ženu, ktorá si vykračuje po ulici chôdzou ladnou ako mačka, pričom za jej štíhlymi nohami a dokonalým zadkom sa otočí aj slepý. A ona pritom rozpráva kamarátke, ako musí schudnúť, lebo má „strašne veľký zadok“. A naproti tomu ide usmiata baba, v džínsach vystavujúca na obdiv oblé krivky, ktorá si nič nerobí z toho, že má na bruchu trocha viac „slaniny“. Tak povedzte, ktorá je sympatickejšia?

            A čo ja najlepšie, práve za takými babami sa otáčajú muži najviac. Spýtajte sa hociktorého z nich a ak nie je na hlavu padnutý, odpovie vám, že majú radi „ženy, ktoré majú za čo chytiť“. Nie tie vychudnuté zakomplexované kostry, ktoré neriešia nič iné, len najnovšiu diétu a či náhodou nezjedli o kilojoul viac, ako mali, ale naozajstné ženské, s ktorými je sranda a majú širší životný rozhľad. Sú dokonca aj muži, ktorí priam vyžadujú baby, ktoré sú trošku pri tele. „Nechcel by som babu, ktorá by bola chudá,“ tvrdí aj môj kamarát Majo. „Nepýtaj sa ma prečo, mne sa také jednoducho nepáčia. Chcem takú, ktorá má aj trocha obalené kosti.“

            V dnešnej dobe a medzi takýmito divokými trendmi je občas ťažké udržať si chladnú hlavu a žiť si po svojom. Ale ak sa budeme mať rady také, aké sme, aj ostatní nás budú mať radi a budeme mať po starostiach. A nemusíme sa naháňať za plastickými chirurgami pre kraviny ani trápiť sa hladovkami. A to už sa lepšie počúva, však?